Nervózne som zaklopala na mahagónové dvere a čakala som. Nik neotváral. Čudné. Veď Lucy vie, že dnes prídem. Zvraštila som obočie, a zaklopala znovu. Opäť nijaká odozva.
,,F*ck it !'' zakričala som s plného hrdla a úprimne povedané bolo mi totálne jedno, kto ma bude počuť. Poobzerala som sa po oblohe. Nadobúdala čiernu farbu, ktorá bola predzvesťou riadnej búrky. Búrky vyslovene neznášam. V Seattli to vždy bolo úplne hrozné-blesky križovali oblohu tak, že častokrát bolo v noci vidieť celé mesto.
,,Bože Lucy ! No tak ! '' Začínala mi byť už celkom slušná zima. Ešteže mám so sebou sveter, no aj tak mi naskakovali zimomriavky na celom tele. Vytiahla som teda z kabelky mobil a už-už som chcela Lucy napísať esemesku, no vtom sa dvere prudko roztvorili a v nich stála moja nová spolubývajúca.
,,Lucy !'' skríkla som od radosti. Viete, Lucy som doteraz videla len cez webkameru, hoci sa poznáme už polroka, nikdy sme sa nerozprávali ináč len cez spomínanú webku.
,,Bože môj milovaný, ja sa snáď od radosti zbláznim ! Konečne ťa vidím face to face !'' Lucy bola hádam šťastnejšia než ja. Schmatla mi kufre a rýchlo ich začala ukladať do predsiene.
,,Vidím to na poriadnu anglickú búrku'' poznamenala vzrušene Lucy a vybehla hore točitými drevenými schodmi.
,,Počkaj, hneď prídem !'' zakričala na mňa zhora. Vzápätí pribehla s veľkou jahodovou tortou.
,,Noooo... Nie som ktovieaká cukrárka, ale hádam ti to bude chutiť'' povedala.
,,Ach Lucy, si strašne zlatá, ďakujem !'' Bola som maximálne dojatá, pretože žiadna z mojich ,,priateliek'' v Seattli nebola taká srdečná ako Lucy.
,,Idem sa vybaliť, a potom sa do tej torty pustíme spolu. Bude nám lepšie chutiť'' usmiala som sa a spoločne sme vyniesli moju batožinu hore schodmi. Na hornom poschodí sa nachádzala kúpeľna, toaleta a zrejme izba.
,,Viem, nie je to nič extra, ale tak ako študentka si toho veľa dovoliť nemôžem, aj keď pracujem ...'' povedala mi previnilo.
,,To je v pohode, mne sa tu naozaj páči'' a Lucy som venovala ďalší úsmev.
,,Takže- tu je naša izba. Dúfam, že ti nebude vadiť, keď sa o ňu budeme deliť, iná obývateľná miestnosť tu žiaľbohu nie je'' Otvorila dvere a mne sa naskytol pohľad do peknej priestrannej izbičky s bielymi stenami a dvomi posteľami. Bola zariadená dosť jednoducho, no prakticky.
,,Mám ti pomôcť s vybaľovaním, alebo to zvládneš aj sama ?'' spýtala sa Lucy.
,,Ak nemáš nič na práci ...'' A už sme aj spolu s kufrov vyťahovali moje oblečenie a tárali o všetkom možnom. Lucy vedela skutočne zaujímavo rozprávať a ja som dopredu vedela, že s ňou sa nudiť nebudem. Po desiatich minútach sme boli hotové, a tak sme zišli dole, aby sme si pochutnali na Lucinej torte.
,,Lucy ? Keď si spomínala, že pracuješ ... Kde ?'' spýtala som sa jej
,,V McDonalde. Je to tam super, len akurát veľmi rušné. Platia mi vynikajúco a aj kolektív mám skvelý. zatiaľ si teda nesťažujem ...''
,,No a nevedela by si o nejakej práci aj pre mňa ? Na začiatok by som vzala niečo jednoduché a potom by som uvidela, či sa dokážem chytiť aj v nejakej inej sfére.''
,,Inej ? A to ako myslíš ?''
,,Veľmi rada fotografujem a tancujem a v Sea... ehm, no v mojom bývalom domove som mala už celkom slušne našliapnutú ,,kariéru'' a tak by som to mohla skúsiť aj tu v Londýne, ale myslím, že to chce asi čas.''
,,A u nás by si nechcela pracovať ? Veď v McDonalde by sa tvoje ruky zišli ako soľ, myslím, že by si to mohla skúsiť v McCaffé :)'' povedala Lucy.
,,To by bolo fajn'' usmiala som sa.
,,Tak dohodnuté, dnes večer tam proste pôjdeme a opýtame sa šéfa, či by si tam nemohla pracovať, ok ?''
,,Dnes večer ? '' spýtala som sa. Čo len budeme robiť v McDonalde dnes večer ?
,,Oslávime tvoj príchod nie ?'' uškrnula sa Lucy a ja som nemohla robiť nič iné, než len súhlasiť.
McDonald, 20:00 londýnskeho času
Spolu s Lucy sme stáli pred McDonaldom a mne sa dovnútra akosi nechcelo. No Lucy na to mala očividne iný názor.
,,Poď, to bude dobré ! '' a už ma aj ťahala za ruku.
V Mekáči bolo celkom plno, no my sme si aj tak dokázali nájsť voľný stôl. Lucy sa skoro s každým zdravila, zrejme tu už bola známa a obľúbená.
,,Tak, tu by sme mali mať pokoj'' ukázala na malý okrúhly stolík.
,,Čo si dáš ?'' vyzvedala.
,,Len kapučíno, ďakujem'' povedala som a Lucy už aj trielila k pultu. Vzdychla som si a z malej čiernej kabelky som vytiahla iPhone, aby som napísala sestre Lexi esemesku, lenže vtom mi mobil vypadol z ruky.
,,OMG, that sucks !'' zanadávala som, a sklonila som sa pod stolík, aby som ho zdvihla. Zobrala som ho do rúk a keď som sa pozrela hore, uvidela som ...
,,Ashley ?! Som rád, že ťa znovu vidím :) ...''
Ináč, to dievča pod poviedkou je Lucy Holmes-takto si ju predstavujem :-)
Napíšte mi, čo si o tejto časti myslíte :)